Dňa 16. októbra 2022 sme sa my účastníci krúžku matematické prechádzky Alica Vavricová, Maťo Binčík, Tomáš Chrenko, Tibor Pavel, Hana Hladíková, Nina Bačová a Natália Šarníková spoločne s pani učiteľkou Michaelou Florkovou zúčastnili z jednej matematických prechádzok v Skalici. Pridala sa k nám tentokrát aj Hana Hrúzová, takže sme mali kopu srandy. Zišli sme sa ráno na vlakovej stanici. Všetci sme mali dobrú náladičku, nedočkaví a zvedaví, čo nás v Skalici bude čakať. Po pohodlnej ceste vlakom sme konečne vystúpili na vlakovej stanici v Skalici. Pristavili sme sa pri historických budovách, po ceste na Rotundu Sv. Juraja a tam sa nachádzala naša prvá zastávka na matematickú prechádzku. Vyšli sme po malých točitých schodíkoch a objavili sme sa na trávnatom priestranstve, kde sa vynímala strážna veža. Zložili sme si veci na lavičky a už-už sme mali vytiahnuté telefóny a v nich otvorenú aplikáciu MathCityMap, kde na nás čakali úlohy porozmiestňované v okolí Rotundy. Niektoré úlohy sme dali ľavou zadnou. Niektoré boli náročnejšie. Naučili sme sa hŕbu nových vecí a rozhodne sme o poznanie zmúdreli. Neskôr sme si dali desiatovú pauzu a vybrali sa priamo do centra mesta Skalice. Cestou sme si rozprávali o vynikajúcom skalickom trdelníku, prečo a čím je špeciálny a prečo by sme ho my doma nemohli nazvať skalickým trdelníkom. Prišli sme na veľké námestie zdobené nespočetnými fontánkami a kostolíkmi, zložili sme si veci a náš mozog bol opäť naštartovaný. Väčšina matematických úloh sa nachádzala na významných miestach, ako jezuitský kostol, kultúrny dom, evanjelický kostol, mestský úrad… a mnoho ďalších. Opäť sa nám úspešne podarilo vyriešiť a vysvetliť všetky úlohy. Ale to sa už začali ozývať naše žalúdky. Vybrali sme sa do neďalekého fast foodu. Najedli sme sa a na záver veľmi dôležitá vec, no predsa skalický trdelník. Neďaleko bol sympatický podnik, kde sa dalo kúpiť víno, ale aj pravé skalické trdelníky. Nakúpili sme a vyrazili na spiatočný vlak do Malaciek. Všetci sme sa rozprávali o tom, čo sme videli, čo sme sa nové dozvedeli. Lenže… Čo sa nestalo? Pri prestupovaní na vlak v Kútoch sa stala zaujímavá vec – pani učiteľka zabudla tašku s trdelníkmi v predchádzajúcom vlaku! Pani učiteľka zobrala nohy na plecia a hybaj po ne! My sme len tŕpli a čakali vo vlaku. V tom sa vlak pohol – smer Malacky 😱. Našťastie sa vlak po pár sekundách zastavil ……… a my sme už vo dverách zbadali našu udychčanú, vystrašenú pani učiteľku aj s trdelníkmi v ruke. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo. Cestou späť sme vymysleli príbeh o „cihle Ferovi“, ktorý vám hneď rozpoviem.
CIHLA FERO
Bola raz jeden cihla Fero, ktorý žil na Námestí v Skalici. Fero bol iný ako druhé cihly. Vynímal sa vo svojom výklenku ako pán. Prach sa na ňom ligotal a ľudkovia nevedeli od neho odtrhnúť svoj zrak. Jedného dňa prišiel zlý človek, ktorý zobral sekeru a nášho dobrého Fera chcel rozseknúť!!! No verili by ste tomu? Našťastie prišla naša hrdinka mucha Alojza a vletela zlému človekovi do oka. Takže cihla Fero je živý a zdravý, stále tak úchvatný a žije na Námestí v Skalici spoločne s muchou Alojzou šťastne až dodnes. Takže, keď pôjdete Námestím v Skalici, všimnite si muchu, ktorá stále leňoší na jednej cihle, a to je naša cihla Fero.
Hanka Hladíkova