Pri príležitosti 16. ročníka divadelného festivalu ZEJDEME SA NA HAMBÁLKU sa v Spoločenskom dome v Malackách odohralo divadelné predstavenie pod názvom Cigánsky boxer. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami opisuje osud boxerskej legendy Johanna Trollmana, zvaného “Rukeli”, ktorý sa stal roku 1933 majstrom Nemecka v ťažkej váhe. Titul mu bol kvôli jeho rómskemu pôvodu odobraný. Svoj posledný zápas Johann Trollmann absolvoval ako karikatúra „árijského“ boxera s odfarbenými blond vlasmi a napudrovanou tvárou. V roku 1942 bol deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme, kde bol zabitý rukou svojho priateľa z donútenia nemeckým vojakom. Monodráma Cigánsky boxer je príbehom o priateľstve, surovosti nacistického režimu a pocitu viny.
Žiaci a študenti našej školy mali možnosť pozrieť si túto monodrámu. Aké pocity a zážitky si z predstavenia odniesli? Posúďte sami. Tu sú ich výpovede.
Monodráma Cigánsky boxer v podaní režisérky Gabriely Krečmerovej vyvolala vo mne silný divadelný zážitok, ktorý vo mne rezonuje doteraz. Hra, ktorá prináša príbeh rómskeho boxera Johanna ,,Ruka“ Trollmanna, sa dotýka, bohužiaľ, aj tém dnešnej doby, tém nacizmu, holokaustu, rasovej nespravodlivosti a diskriminácie. Réžia rozumne využívala jednoduché prostriedky – strohé kulisy, svetlo, tmu, cigaretový dym, ale aj samých divákov na vyrozprávanie tragického príbehu.
V tejto monodráme bolo celé predstavenie postavené na pleciach jedného herca, preto bol jeho výkon kľúčový. Herec Filip Teller priniesol na javisko nielen precíznosť a talent, ale aj hlboké emocionálne stvárnenie skutočnej historickej osobnosti z oblasti športu z obdobia fašistického Nemecka. Pozornosť divákov si udržal aj vďaka rýchlym zmenám nálad a emócií. Boxerské pohyby som chápala nielen ako fyzickú akciu, ale aj ako symbolický jazyk, ktorý vyjadroval vonkajší a vnútorný boj s neľútostným režimom.
Páčilo sa mi, že predstavenie malo rytmus a dynamiku. Réžia vytvorila dielo, ktoré zaujalo, ale predovšetkým donútilo diváka k zamysleniu sa, čo do spoločnosti a života človeka inej prinesie nenávisť, nacionalizmus, diskriminácia a rasizmus.
Trollmannov príbeh je pripomienkou temných kapitol našej histórie, no zároveň aj odvahy a ľudskej vytrvalosti. Krečmerová dokázala tento príbeh oživiť spôsobom, ktorý nám mladým ľuďom hovorí nielen o minulosti, ale aj o problémoch súčasnej doby, kedy sa myšlienky diskriminácie či rasizmu opäť pomaly plazia Európou.
Divadlo bolo umeleckou a spoločenskou výpoveďou s cieľom meniť názory, podnietiť diváka rozmýšľať nad minulosťou, poučiť sa z nej, aby sa v budúcnosti už nikdy neopakovali chyby našich dejín.
Natália Fedorová, IX. B
Predstavenie Cigánsky boxer sa mi páčilo. Veľmi oceňujem, že napriek ťažkej a smutnej téme obsahovalo vtipné momenty, ktoré odľahčili temnosť doby, v ktorej sa dej odohrával.
Myslím si, že sa herec Filip Teller bol úžasný, myšlienky a život cigánskeho boxera precítil a fantasticky stvárnil aj všetky postavy. Ešte nikdy som sa nestretla s tým, že by sa herec prechádzal medzi divákmi, sadol si k nim a s jednou diváčkou dokonca tancoval na pódiu, cigaretovým dymom zatemnil sálu.
Pre mňa bolo toto predstavenie veľmi poučné. Nevedela som, že za čias druhej svetovej vojny boli v Nemecku Rómovia utláčaní a mučení. Dúfam, že sa takéto podobné veci už nebudú opakovať, lebo to nie je správne. Nemôžeme odsudzovať a ubližovať niekomu len za to, že má tmavšiu pleť než my ostatní. Scéna, v ktorej sa oblial krvou, mi bola nepríjemná a pri predstave skutočnej krvi mi prebehol mráz po chrbte – ale to bol asi aj zámer herca a režisérky hry.
Záver predstavenie ma prekvapil. Nečakala som, že príbeh o cigánskom boxerovi povedie k jeho tragickému koncu. Verím, že sa priateľ boxera spamätal a žil po skončení vojny šťastný život.
Soňa Lániková, IX. B
