Milí kamaráti,
naše bežné povinnosti od nás žiadajú, aby sme zostali na svojich obvyklých miestach a žili často opakujúcu sa a niekedy možno až nudnú každodennú rutinu. Požiadavka pôstu „ísť do ústrania“, teda ísť od zvyklostí každodennej reality do priestoru ticha a samoty, sa nám môže zdať nenáležitá. Pýtame sa po zmysle pôstu. Ústranie nie je bezcenným miestom a ani nie je samo o sebe cieľom. Predstavuje niečo podobné, ako keď učeníci stúpali spolu s Ježišom „na vysoký vrch“. Na samotnom vrchu prežili osobitnú skúsenosť stretnutia s Ježišom, ktoré celkom premenilo ich životy. A k podobnej skúsenosti sme pozvaní aj my. Čo to pre nás znamená?
S pôstom je to ako pri každej namáhavej horskej túre. Keď človek stúpa, musí mať oči pevne upreté na cestu, ale panoráma, ktorá sa na konci otvorí, ho prekvapí a odmení svojou nádherou. Námaha, ktorú sme vynaložili pri výstupe, je zrazu zabudnutá. Prenikne nás očarujúci pohľad na širokú prírodnú scenériu so všetkými jej úžasnými sprístupnenými krásami. Krása videnia je neporovnateľne väčšia ako to, čo sme museli podstúpiť pri ceste. V cieli našej cesty všetko získava nový zmysel, daný vnímanou krásou prekvapujúceho videnia.
Pôstne obdobie sa nám tiež môže zdať namáhavé a veľa rôznych okolností nás od neho môže odrádzať. Vyžaduje sa od nás viera, že celé to má nejaký tajomný skrytý zmysel, rovnako ako zmysel cesty vedúcej na vysoký vrch. Vieru v to, že sa nám oplatí vidieť viac.
Ježiš na vrchu Tábor ukazuje svojim učeníkom svetlo, ktoré neprichádza zvonka, ale vyžaruje z neho samého. Predstavuje nám tak tajomstvo našej viery, ktoré dáva zmysel i nášmu pôstu. Vidieť viac vďaka stretnutiu s Ježišom, ktorý sám je svetlom. Vrcholom kopca, ku ktorému speje naše pôstne putovanie, je stretnutie so živým Bohom, ktoré premieňa naše videnie. To je cieľ našej pôstnej cesty. Čo nám ho pomôže dosiahnuť?
Keď učeníci na vrchu Tábor zakusujú premeneného Ježiša, žiariaceho nadprirodzeným svetlom, z oblaku im hlas Boha Otca hovorí: „Počúvajte ho“. Nebeský Otec nielen učeníkom na vrchu, ale aj nám všetkým ostatným adresuje jasný pokyn: počúvajte Ježiša. Pôstne obdobie je časom milosti do tej miery, do akej počúvame toho, ktorý k nám hovorí. A ako k nám hovorí? Predovšetkým v Božom slove. Čítajme ho podľa možností každý deň a nenechajme ho padnúť na neúrodnú pôdu. Vnímajme pozorne slová Písma a premýšľajme o nich s dôverou pre ich význam pre náš život. Okrem Písma k nám Pán hovorí v našich bratoch a sestrách, najmä v tvárach a príbehoch tých, ktorí sú v núdzi. Počúvanie Krista sa deje aj cez počúvanie našich bratov a sestier, teda našich príbuzných, kamarátov, spolužiakov. Toto vzájomné počúvanie je tiež spôsobom ako počúvať samotného Krista. Prvou radou, ktorá nám môže pomôcť dosiahnuť cieľ našej cesty je – počúvanie Ježiša.
Keď učeníci počuli Otcov hlas, ich spontánnou reakciou bolo, že „padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: ,Vstaňte a nebojte sa!ʻ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša“. Tu je druhý pokyn pre tento pôstny čas: neuchyľujme sa k nábožnosti, ktorú tvoria mimoriadne udalosti či sugestívne zážitky zo strachu pred konfrontáciou s realitou, s našou každodennou prácou, školskými povinnosťami či úlohami. Druhou radou pre nás je – nebojme sa reality bežného dňa. Bez ohľadu na to, či je pre nás v danú chvíľu príjemná alebo ťaživá. Prijímajme ju v dôvere. Bez hodnotenia jej užitočnosti v danom okamihu. V realite je vždy prítomný kľúč, ktorý dáva zmysel ďalšiemu pokračovaniu na našej ceste.
Milí kamaráti,
naše pôstne putovanie vedie k Veľkej noci. Jedinej noci, ktorá sa viac ako tmou vyznačuje svetlom. Svetlom veľkonočnej slávy Ježiša Krista. A nielen jeho. Ale každého, kto sa nechá jeho svetlom ožiariť. Stúpajme s dôverou týmto pôstnym obdobím ako na vysoký vrch k veľkonočnému stretnutiu s Ježišom. Vďaka nemu sa nám otvorí zrak a môžeme vidieť viac. Naše premenené videnie nám ukáže nový pohľad na nás samých a budeme si viac vážiť to, kým sme a čo vzácne – božie – v sebe nosíme. Uvidíme tiež krásu ľudí okolo seba, lebo aj oni sú pokladom a božskou nádherou. A takto posilnení môžeme na ceste kráčať ďalej spolu s nimi a spoločne odhaľovať ďalšie veľkonočné tajomstvá Boha prítomného v realite našich dní.
Daniel Masarovič, riaditeľ cšm
