Dňa 10. 6. 2023 sa naša skupinka, ktorá pozostávala z Jurka Mecháčka, Jurka Ambruša, Tibora Pavela, Andyho Žakoviča, Natálie Šarníkovej, Alice Vavricovej, Hanky Hladíkovej a pani učiteľky Florkovej, stretla v tomto školskom roku posledný raz a s úsmevom na tvári sadla do vlaku, ktorý ich odviezol priamo do Trnavy.
Po dorazení sme chvíľku zápasili s navigáciou, ale onedlho sme už presne vedeli kadiaľ máme ísť. Prišli sme na veľké námestie, kde sa ozývala hudba a všade bolo veľa stánkov, vo vzduchu visela fajn atmosféra. Ocitli sme sa na festivale Lumen. Ale to už sme sa plní odhodlania vybrali riešiť úlohy. Najskôr sme mali vypočítať obvod zvláštneho útvaru na dverách kostola sv. Heleny. Potom nasledovalo počítanie objemu písmena T (437156,5 cm3) v nápise TRNAVA , ktorý sa nachádza uprostred námestia.
Urobili sme si fotečky a spapali desiatu. Popritom si Hanka s Jurkom išli vypýtať balónik. Jurkovi však onedlho praskol. Spoločne so speváčkami na pódiu sme si zaspievali zopár piesní, ale to už bola naša prestávka u konca. Keď sme vyrátali všetky úlohy, bol čas na zmrzlinu. Domáci nám odporučili najlepšiu zmrzlinu v meste a veru bola vynikajúca. Na Jurka tam čakalo milé stretnutie. Jeho sesternica. Zmrzlina bola taká vynikajúca, že sme sa všetci olizovali až za ušami.
S úsmevom od ucha k uchu sme išli navštíviť COOP Jednotu, kde sa Tibor celý prešťastný dočkal svojej vysnívanej šľahačky. My ostatní sme si kúpili niečo pod zub.
Všade vôkol nás poletovali Ignácovia (kto číta naše články, tak už vie, že sú to holúbkovia) a namierili sme si to rovno do synagógy, ktorá bola prerobená na čajovňu. Keď sme vošli dnu, tak nás ovalila príjemná vôňa. Pretože celá synagóga bola naplnená poličkami s knihami. Vôňa kníh sa miešala s vôňou pripravovaných nápojov. Vnútornému dizajnu vôbec nechýbal umelecký nádych starých čias. Všetko pôsobilo veľmi pekne, magicky.
Po prehliadke synagógy sme sa vybrali na vlakovú stanicu, keďže nám čoskoro išiel vlak. A ozaj … ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v spiatočnom vlaku. Mali sme šťastie, lebo akonáhle sme sadli do vlaku, začalo liať ako z krhly. Chlapci sa vo vlaku pýtali Hanky: „Čo je to teória relativity?“ Ona im to s radosťou vysvetlila. Spoločnosť nám robil jeden malý rozjašený chlapček, ktorý nás zabával skoro celú cestu.
Týmto by sme chceli poďakovať pani učiteľke Florkovej, že obetovala svoj voľný čas NÁM a sprevádzala nás celý školský rok na našich matematických prechádzkach. Veríme, že jedného dňa vytvoríme matematickú prechádzku i pre mesto Malacky. ĎAKUJEME!
Tentokrát nebude pokračovanie o „FEROVI CIHLOVI“, ale namiesto toho niečo z básnického črievka:
Zas a znovu sme sa zišli,
na vlakovom nástupišti.
Všetci úsmev na tvári,
z vlaku sme už mávali.
Trnava je neďaleko,
došli sme tam voľajako.
Bonifác nás opustil,
Jurko plecia nešťastne spustil.
Festival Lumen v plnom prúde.
Aj Ignác hrkúta v kľude.
Jurko tancuje s Ignácom.
Ostatní tlieskajú umelcom.
Tibor, Jurko, Andy, Naty,
so šľahačkou veľa srandy.
Hanka s Alickou v synagóge,
ústa dokorán otvorené.
Pani učiteľka vysvetľuje, že
„ a.b.c “ veru objem predsa je.
Takto pekne sme v Trnave boli.
Nabudúce sa pridaj aj TY.
Hanka Hladíková
P.S.: Autorom všetkých článkov z matematických prechádzok a aj básničky bola Hanka Hladíková z VIII.A. Chcem sa ja jej veľmi pekne poďakovať za jej čas a umelecké črievko, ktorým nás sprevádzala počas celého šk. roka. Ako nám bolo super v Trnave si môžete pozrieť na fotkách.
Mišel Florková
